Línia 7: Klimatická jeseň
Čelíme klimatickej kríze, to je fakt. Táto skutočnosť je dostatočne preukázaná, zostáva konať. Tu však treba, okrem popisu premien prvkov životného prostredia, presne identifikovať kľúčové spoločenské mechanizmy zodpovedné za tento vývoj a sily, od ktorých sa v zápase za pozitívnu zmenu nedajú očakávať spojenectvá. Iba presná diagnóza umožní formulovať princípy politického hnutia záchrany, pred ktorým stojí množstvo neľahkých zápasov.

Kde sa klimatická kríza vzala? Klimatická jeseň bude o hľadaní odpovedí na zásadné otázky.
#1 Práca, klíma, kapitál
Facebooková udalosť
prednášajú členovia redakčného kolektívu Karmína
termín: 2. 10. 2019, 18:00
Čoraz viac ľudí prijíma fakt, že klíma sa mení. Zároveň sa však vyhraňujú nové názorové tábory. Jednoduché pozorovanie, že zmenu klímy spôsobuje ľudská činnosť už spochybňuje málokto, no interpretuje sa rôzne. My sa v prezentácii na klimatickú zmenu pozrieme nielen ako na ekologický jav, ale najmä ako na proces, ktorý súvisí so špecifickou formou ľudskej spoločnosti – kapitalizmom.

Z tejto perspektívy sa budeme pýtať: Kto je za otepľovanie naozaj zodpovedný? Je to skrátka „ľudstvo“, jeho nedostatočné environmentálne povedomie a škodlivé technológie? Máme na situácii všetci rovnaký podiel? Dokážeme problém vyriešiť tým, že sa všetci uskromníme a zmeníme spotrebné návyky?

#2 Autonómna politika v časoch klimatického kolapsu
Facebooková udalosť
prednáška Arnošta Nováka
termín: 16. 10. 2019, 20:00
"Padesát procent fosilních paliv se spotřebovalo po roce 1990. Tedy poté, co světové elity uznaly, že klimatické změny představují vážný problém, který se musí řešit. Čím dál tím více vědců mluví o potřebě radikálních změn, které by odvrátily hrozící klimatickou katastrofu. Někteří z nich ale již mluví o tom, že kolaps společnosti jak ji známe, tedy společnosti postavené na extenzivní výrobě a spotřebě, je nevyhnutelný. Tento kolaps však otevírá prostor pro jiný možný, či spíše nutný svět. Nelze se však spoléhat na elity a trh, které nás povedou spíše ke klimatickému barbarství. Pokud chceme klimatickou spravedlnost, potřebujeme autonomní politiku, která se bude rozvíjet zdola, založená na rovnosti, sebeurčení, solidaritě a vzájemné pomoci, často mimo stát, politické strany a korporace, často jim navzdory. Její příklady vidíme dnes po celém světě."

Arnošt Novák získal doktorát z environmentálnych štúdií a pôsobí na Katedre sociálnej a kultúrnej ekológie na Fakulte humanitných štúdií Univerzity Karlovej, kde vyučuje environmentálnu sociológiu. Externe pôsobí tiež na Masarykovej univerzite a Univerzite Palackého. Odborne sa zameriava predovšetkým na sociálne hnutia a environmentálnu politiku. V apríli a máji 2018 absolvoval stáž na Institute for Housing and Urban Research na univerzite v Uppsale u profesora Miguela Martineza, ktorý sa venuje výskumu mestských hnutí a squattingu. Podieľal sa na vydaní kolektívnej monografie "Zahrádkové osady: stíny minulosti nebo záblesky budoucnosti?". Vydal knihu "Tmavozelený svět: Radikálně ekologické aktivity v České republice po roce 1989". Odborne publikoval v časopisoch Medzinárodné vzťahy, Acta Politologica alebo Journal of Urban Affairs.

Po prednáške nasleduje panelová diskusia predstaviteliek a predstaviteľov lokálneho klimatického hnutia - Znepokojené matky, Bod obratu a Extinction Rebellion. Diskusiu moderuje Bohdan Smieška.

#3 Od extrémizmu k normalizácii: Prípad klimatického aktivizmu
Facebooková udalosť
diskutujú Michal Riečanský a Róbert Mihály, moderuje Laura Kovácsová
termín: 6. 11. 2019, 18:00
Extrémizmus je dnes extrémne nadužívaným slovom a za extrémistku či extrémistu môže byť označený v podstate ktokoľvek, kto niečo robí. V pomyselnom jednom vreci tak môžu skončiť fašisti, antifašistky, náboženskí fundamentalisti, klimatické aktivistky aj parašutisti. Prečo je koncept extrémizmu v čase klimatickej krízy a meniaceho sa sveta problematický alebo o tom, ako sa z extrémizmu stal mocenský nástroj obrany politického stredu budeme diskutovať s Michalom Riečanským a Robertom Mihálym. S pozvanými hosťami sa bude rozprávať Laura Kovácsová.

Robert Mihály je doktorandom systematickej filozofie na Univerzite Komenského v Bratislave, kde sa venuje problémom politickej filozofie a špeciálne filozofickým otázkam demokracie. Je členom viacerých antifašistických a klimatických kolektívov.

Michal Riečanský vyštudoval politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a vo svojej profesionálnej praxi sa venuje problematike ľudských práv. Vo svojej individuálnej výskumnej činnosti sa venuje témam moci a demokracie.
#4 Úskalia a potenciál klimatickej akcie v kontexte post-socialistickej spoločnosti
prednáša Michaela Pixová
termín: 20. 11. 2019
„Svetové klimatické hnutie funguje už desiatky rokov. V Čechách aj na Slovensku je ale stále v plienkach a mimo okruh environmentálnych aktivistov sa začalo viac prebúdzať až po zverejnení správy IPCC v októbri 2018. Toto oneskorenie do značnej miery kopíruje trend občianskeho aktivizmu v priestore strednej a východnej Európy, kde je dodnes viditeľné dedičstvo nielen bývalého režimu, ale aj následky neoliberálnej šokovej terapie z obdobia postkomunistickej transformácie. Obyvatelia tohto regiónu sa všeobecne menej často zapájajú do aktivít občianskej spoločnosti a je pre nich typická aj malá dôvera v tých, ktorí sa naopak občiansky angažujú. Väčšiu občiansku participáciu príliš nepodporujú ani samotní politici.“

Michaela Pixová sa v prednáške bude zamýšľať nad možnosťami zlepšenia rezonancie aktivistickej praxe v kontexte českej a slovenskej spoločnosti. Po prednáške nasleduje panelová diskusia predstaviteliek a predstaviteľov lokálneho klimatického hnutia. Moderuje Bohdan Smieška.

Michaela Pixová je kritická sociálna geografka, aktivistka, publicistka, vysokoškolská učiteľka a prekladateľka. Počas doktorátu na Prírodovedeckej fakulte UK sa venovala vzťahu alternatívnych kultúr a aktívnej občianskej spoločnosti k mestskému prostrediu, vo svojom postdoktorandskom projekte na FSV UK skúmala mestské sociálne hnutia, resp. aktivizmus zameraný na mestský priestor a politiku. V roku 2010 stála pri zrode združenia PragueWatch, kritickej mapy mestských premien Prahy. Krátko pôsobila ako mediálna koordinátorka LGBTQ kampane Jsme fér/. Aktuálne sa venuje predovšetkým klimatickému aktivizmu – pracuje ako koordinátorka Klimatickej koalície a venuje sa prepájaniu českého klimatického hnutia.