#archív

Línia 4: Feministický marec - neviditeľné svety a záhada miznúcich aktérok
Marec býval tradične mesiacom knihy, lesov a osláv Medzinárodného dňa žien. Dňa, keď sa raz v roku údajne vzdávala úcta ženám a ich prínosu pre spoločnosť až natoľko, že sa tento sviatok a jeho význam vyprázdnil. Stala sa z neho nič nehovoriaca povinná jazda, ku ktorej okrem prázdnych rečí pribudli v súčasnosti aj javiskové estrády so sexistickými vtipmi v podaní najvyšších predstaviteľov štátnej moci. Tá aj takýmto spôsobom reprodukuje svoju patriarchálnu povahu a ženám kontinuálne prisudzuje charakteristiky, role a pozície, ktoré ich v porovnaní s mužmi systematicky znevýhodňujú.

„Páni demokrati“ až príliš intenzívne zvyknú zabúdať na to, že demokracia musí mať aj rodový rozmer. A hoci sa na Slovensku rozvíja feministická diskusia a sociálna analýza už viac než štvrťstoročie, zostávajú jej výsledky stále relatívne neznáme a málo viditeľné.

Feministický marec pripomenie, prečo je dôležité pozerať sa na našu spoločnosť z feministických uhlov pohľadu. Spoločne s našimi hostkami budeme prostredníctvom ich výskumov pátrať po rôznych príčinách a mechanizmoch pretrvávania patriarchálnych vzťahov. Budeme hľadať odpovede na otázku, prečo a ako sa ženy stávajú (ne)viditeľnými aktérkami liberálnej politiky a kapitalistickej ekonomiky a tiež ako tvarovať politický a ekonomický priestor do podoby, v ktorej nebude potrebné ustavične dokazovať, že aj ženy sú aktérkami dejín a kde sa ich práca nebude považovať za menej dôležitú a menej hodnotnú.
#1 Zakryté oči polis: Političky, občianky a politika vylúčenia
Facebooková udalosť
diskutujú: Zuzana Maďarová, Alexandra Ostertágová
termín: 9. 3. 2018, 18:00
S termínom „muži Novembra“ sa vo verejnej diskusii stretávame bežne a zdá sa, že muži sú nespochybniteľnými tvorcami historických udalostí. No ženy – revolucionárky je potrebné pracne vyhľadávať napriek tomu, že mnohé stáli na pódiách pred plnými námestiami.

Nie je to výnimočný príklad rámcovania historického záznamu udalosti vo verejnej pamäti. Naznačuje ako je v spoločnosti distribuovaná moc a ako táto distribúcia (okrem iného) utvára podobu historiografie, ale aj laického pohľadu na dianie v spoločnosti a vedie k zneviditeľňovaniu žien a ich verejných aktivít.

Pozvanie do diskusie, nielen o aktérstve žien a rôznych formách ich vytesňovania zo spoločenského povedomia, prijali Zuzana Maďarová a Alexandra Ostertágová.
#2 Za zrkadlom „voľného trhu“: migrantky a platená práca v domácnosti
Facebooková udalosť
diskutujú: Petra Ezzedine, Zuzana Sekeráková-Búriková, Martina Sekulová
termín: 16. 3. 2018, 18:00
V diskusii sa budeme venovať globalizácii starostlivosti o deti a seniorov, nájomnej práci žien v domácnosti, jej zneviditeľňovaniu, a dopadom týchto procesov na životné trajektórie žien, ich sociálne postavenie aj formovanie ich subjektivity a schopnosti konať.

Odpovede na otázky spojené s podobami opatrovateľskej práce žien v kontextoch migrácie a globálnych rodových usporiadaní nám ponúknu tri sociálne antropologičky, ktoré sa tejto problematike venovali vo svojich etnografických výskumoch v Rakúsku, Českej republike, Veľkej Británii a na Slovensku.

Diskutovať budú Petra Ezzedine, Zuzana Sekeráková-Búriková a Martina Sekulová.
Línia 3: Hnedá, modrá, červená... A čo ďalej?
Už vieme, že predstavy o “najlepšom z možných svetov” majú svoje trhliny. V nich vyrastajú nové nápady, ale objavujú sa aj tiene minulosti. Prichádzajú z rôznych smerov, uhlov, nezávisle od toho, skadiaľ práve politické vetry vanú. Sprava, zľava, či zo stredu sa šíria reči o zjednotení v mene národa, pod jednou vlajkou, s prísľubom lepšej budúcnosti.

Nevylučuje však tento postoj tých, ktorí pod danú vlajku nepatria? A ako dlho potrvá, kým jej farby začnú zdobiť rôzne odtiene hnedej? Má česká pradiarka viac spoločného s českým majiteľom podniku, v ktorom pracuje, alebo so slovenským zamestnancom automobilky? Nedávalo by predsa len väčší zmysel spájať sa inde?

Odpovede na tieto otázky sa pokúsime nájsť v troch jesenných prednáškach, v ktorých postupne predstavíme pracovné podmienky na miestach, kde sa platí najhoršie, preskúmame nacionalizmus i javy úzko s ním spojené, a “zavítame” do bratislavskej automobilky, v ktorej si nedávno zamestnankyne a zamestnanci dovolili výraznejšie dupnúť nohou.
#1 Hrdinovia kapitalistickej práce
Facebooková udalosť Nahrávka na Youtube
prednášajúca: Saša Uhlová
termín: 16. 11. 2017, 19:00
Novinárka Saša Uhlová na vlastnej koži zakúsila, ako sa pracuje na pozíciách, v ktorých ľudia často zarobia iba minimálnu mzdu, zima a smrad na pracovisku sú na dennom poriadku a kde osemhodinová pracovná doba platí len na papieri. Svoje skúsenosti z prostredia u nás najhoršie platených zamestnaní spracovala do cyklu investigatívnych reportáží, ktorý vyšiel na portáli A2larm pod názvom Hrdinovia kapitalistickej práce.

Saša Uhlová predstaví tento v našich končinách unikátny projekt a porozpráva niečo o tom, ako vyzerá svet spoza pokladne v supermarkete, ako sa človek cíti pri skladaní kuracích krídelok v hydinárni, ako sa pracuje v nemocničnej práčovni alebo v triediarni odpadu a či a ako sa dá vyžiť z minimálnej mzdy.
#2 Nacionalizmus
Facebooková udalosť Nahrávka na Youtube
prednášajúci: László Vörös
termín: 29. 11. 2017, 18:00
Nacionalizmus: agresívny či liberálny? Kultúrny či politický? Integrujúci či vylučujúci? Západný či východný? Tieto a mnohé ďalšie vlastnosti sú bežne pripisované sociálnemu javu, ktorý nazývame „nacionalizmus”. Aby toho nebolo málo, máme tu ešte aj vlastenectvo (patriotizmus) a šovinizmus, o ktorých niektorí historici a sociálni vedci uvažujú ako o variantných javoch nacionalizmu, iní zase ako o javoch sui generis.

Čo však máme na mysli, keď hovoríme o vlastenectve, nacionalizme a šovinizme? Na akú realitu, aké postoje a správanie sa ľudí odkazujeme týmito slovami?

V prezentácii sa pokúsim rozpliesť kognitívne, sociálno-psychologické, politické a diskurzívne reálie tohto rôznorodého mnohovrstevného javu, ktorý sa v sociálnej vede aj mimo nej označuje slovom nacionalizmus.
#3 Štrajk vo VW a moc pracujúcich
Facebooková udalosť Nahrávka na Youtube
prednášajúci: Juraj (karmina.red)
termín: 14. 12. 2017, 18:00
O Slovensku sa zvykne uvažovať ako o montážnej dielni s poslušnými zamestnancami. V júni tohto roka sa však u nás odohral prvý veľký štrajk v autopriemysle. Čo priniesol, čím bol výnimočný, ale najmä – aké nové horizonty pred nami roztvára?

V prezentácii sa pozrieme na minulosť i súčasnosť bojov pracujúcich v globálnom automobilovom priemysle, aby sme si vedeli lepšie predstaviť, čo všetko je možné. Budeme tiež uvažovať o tom, ako možnosť premeniť na skutočnosť: ako pomôcť na svet novým, odvážnejším a úspešnejším zápasom, ktoré proti moci šéfov a štátu postavia moc neposlušných pracujúcich.
Línia 2: #najlepší z možných svetov?
Príbeh nula sa začal v júni 2015 a prvú líniu venoval (post)autonómnej filozofii a praxi. V máji 2017 sa vynára druhá línia, ktorej jadrom je otázka “žijeme skutočne v najlepšom z možných svetov?”. Status quo je často ospravedlňovaný absenciou iných riešení, ktoré by mohli fungovať lepšie. Vyzerá však svet okolo nás naozaj ako ten najlepší z možných? Aké sú jeho problematické aspekty? A existuje ešte nádej rozvíjať kolektívnu imagináciu a spolu s ňou hľadať, prípadne realizovať iné predstavy?

V troch prednáškach sa pokúsime načrtnuté otázky aspoň čiastočne zodpovedať. Zameriame sa na potrebu organizácie na pracoviskách a jej výsledky, dozvieme sa viac o tom, akým spôsobom je formované naše mesto a čo jeho podobu určuje, a budeme premýšľať, do akej miery je hnacou silou environmentálnej degradácie samotný človek, respektíve špecifický socio-ekonomický aparát.
#1 Boje pracujúcich na Slovensku (1994 – 2014)
Facebooková udalosť Nahrávka na Youtube Prezentácia na stiahnutie
prednášajúci: Juraj (karmina.red)
termín: 3. 5. 2017, 18:00
Pred vyše sto rokmi sa v novinách písalo, že Slováci „majú malé nároky, na nič nedbajú, sú najlacnejší a pritom nikdy neštrajkujú“. Táto predstava je v povedomí dodnes. Zdá sa, že ju potvrdzuje aj nízky počet štrajkov v oficiálnej štatistike. V skutočnosti sa však za posledných asi dvadsať rokov na Slovensku odohrali viaceré zaujímavé boje.

V prezentácii sa optikou kolektívnych akcií pracujúcich pozrieme na obdobie rokov 1994 – 2014: od mečiarizmu cez reformy a ekonomickú krízu až po hospodárske oživenie, ktoré trvá dodnes. Čo tieto boje motivovalo a aké boli ich výsledky? Ako sa z nich poučiť a čo môže priniesť budúcnosť?
#2 Premeny mestského aktivizmu v Bratislave
Facebooková udalosť Nahrávka na Youtube Prezentácia na stiahnutie
prednášajúci: Pavel Šuška
termín: 17. 5. 2017, 18:00
Hlavným cieľom prezentácie bude v základných črtách predstaviť meniace sa podoby mestského aktivizmu v Bratislave. Angažovanosť obyvateľov v snahe ovplyvniť budúcnosť konkrétnych lokalít na území mesta sa po roku 1989 vyvíjala v dynamickom kontexte spoločenských premien, na ktorých miestne prejavy museli obyvatelia často aktívne reagovať. Preto pre interpretáciu lokálnej občianskej dynamiky bude nevyhnutné bližšie sa pozrieť na politicko-ekonomické transformácie prebiehajúce na rôznych mierkových úrovniach, ktoré spoluformovali miestny politický priestor a jeho aktivistickú súčasť.
#3 Stručná história antropocénu
Facebooková udalosť Nahrávka na Youtube Prezentácia na stiahnutie
prednášajúci: Lukáš Likavčan
termín: 24. 5. 2017, 18:00
V humanitných aj prírodných vedách je dnes populárna predstava, že žijeme v novej geologickej epoche – antropocéne. Napriek svojej rozšírenosti čelí tento pojem kritike, ktorá poukazuje na to, že za dramatickú environmentálnu degradáciu planéty nemôže ľudstvo ako celok, a pri hľadaní skutočných vinníkov ekologickej tragédie preto musíme použiť jemnejšiu analytickú optiku.

Švédsky historik a politický ekológ Andreas Malm napríklad upozorňuje, že súčasný stav planetárneho ekosystému je výsledkom pôsobenia špecifického socio-ekonomického aparátu, ktorý v priebehu posledných storočí rozvrhol svoje siete po celej Zemi a ktorý si uzurpoval nie len produktívnu prácu, ale v prvom rade bohaté, reproduktívne ekosystémové procesy a služby.

V prednáške si ukážeme, ako tento masívny aparát vznikol v prostredí rannej fosílnej ekonomiky britského priemyslu 19. storočia, ako závisí na živej prírode, a ako ju zároveň pretvára a reprodukuje. To nám pomôže naznačiť scenáre post-kapitalistických budúcností, ktoré dnes prichádzajú do úvahy.
Línia 1: Filozofia a prax (post)autonomizmu
Jdeme pomalu, protože jdeme daleko Facebooková udalosťNahrávka na Youtube
prednášajúci: Bob Kuřík (antropológ a aktivista)
termín: 23. 6. 2015, 19:00
Politika autonomie znovu na pořadu dne díky pražské Klinice – svůdná i rozporuplná, s bohatou historií a mnoha významy. Umožňuje vykročit směrem neprozkoumané revoluce, stejně jako revoluci umě prodat. Kudy kam autonomně ve 21. století?

Vsadím zkušenost politiky autonomie z Česka do kartografie současných bojů ve světě, představím postautonomii na příkladu Německa, oživím revoluci pro současnou dobu, nastíním světlé vyhlídky i sporné body.
Chronológia charakteristiky Príbehu nula
Príbeh nula, jún 2015:

Pred desiatkami rokov bola viera vo veľké príbehy spochybnená dôverou v príbehy malé. Viera vo veľké revolúcie sa rozplývala v koexistencii dôvery v malé revolty. Tok dejín sa z načrtnutej dráhy občas mierne vychýlil, inokedy ostal v zabehnutých koľajách.

Neustále prichádza k stretu rôznych príbehov či príbehových línií a tak sa cesta stáva dlhou, nevyspytateľnou a vždy len jednou z dostupných možností. Každá línia navyše ovplyvňuje samotný príbeh, a tým aj celú cestu.

Príbeh Nula je jednou z mnohých vzájomne pôsobiacich predstáv, ktoré sa skladajú z neurčitého počtu línií. Až každodenná budúcnosť odhalí nakoľko táto predstava zanechá odtlačok v realite a stane sa nulou veľkou, malou, alebo žiadnou…